„No tak ako? Hovor!“ ...vítam ho celá nedočkavá...„Dopadlo to tak, ako som si myslel. Chcú odo mňa, aby som im písal litánie, ale zamestnankyňu mi nepridelia.“ ...skonštatoval Vyvolený, navrátivší sa z akéhosi konkurzu..„A čo to znamená pre mňa?“ ...mierim priamo k veci..„Tebe sa ťažko odmieta. Tak čo mám robiť.“„Výýýýýýborne! Vrav teda, čo a ako...“ „Som unavený“ ...chytil si Vyvolený hlavu do dlaní spôsobom, že sa mi ho zachcelo pohladkať po vlasoch...„Musíš mi pomáhať...inak to nebudeme stíhať“„To je jasné - sme predsa team! A čo je nové v zákulisí?“ ...sondujem..„Tak ako som minule vravel – musíš si to poistiť..“„Fakt si to myslíš? Náš Podnikateľ Roka mi tvrdil, že dostáva peniaze bez tlačenky...vraj je ich kopec a úradníci sa boja že ich nevyčerpajú...“„No hej..lenže on vyciciava SAPARD. Tam sú radi, keď vidia desať dobrých projektov za rok. Ty si úplne iný prípad. Budeš mať veľkú konkurenciu.„Počúvaj, ty do toho vidíš...kto sedí v tých komisiách?„No kto....politickí nominanti....čo myslíš...“„Takže zase riskujem, že si budú mýliť ratrák so skútrom?“„Počúvaj idealistka...nemáš pocit, že keby tam boli odborníci, vyzeralo by to tu inak?“„Hm....počula som, že na ministerstve sedí v komisii Papaláš od nás z Mesta.„Ty poznáš Papaláša? Osobne? To je zaujímavé... Tak to skús cez neho!“„Spýtať na názor sa ho môžem....“ ...uvažujem... „A čo chcú obyčajne papaláši za vyslovenie názoru v správnom čase a na na správnom mieste ?“„Rátaj takých 5 percent z hodnoty projektu.“„Uff...a to si môžem zarátať ako oprávnený náklad?“ ...zažartovala som...Pohľad pod pravým uhlom ma presvedčil, že moja otázka nezodpovadá obrazu,ktorý má o mne môj Vyvolený vytvorený.(príbeh pokračuje)
Mám dosť ! (part3)
Okolo mňa zúrivo pobehujú preplnené vozíky a ja si pripadám vo veľkom nákupnom centre stratená. Oblizujem posledné zvyšky čokolády z lyžičky. Nemá sa to, ale nikto sa nedíva. Okrem muža v rokoch môjho otca, ktorý ma pozoruje od barového pultu. Mám dnes pohľad cudne sklopený. Čaká ma rande s Vyvoleným projektovým manažérom.