Určite ste počuli, že kuchári málokedy jedia to, čo navaria /pretože presne vedia čo v tom je :) /
Je to tak.
Po týždňoch vlastnej nenahraditeľnosti /aj lyžovať mám zakázané, pretože ak by sa mi niečo stalo, stredisko krachne/ ..už nechcem kuchyňu ani vidieť :)
A chcem, aby mi niekto navaril...Niekto mne..
A preto - vďaka bohu za všetky svokry, ktorým netreba nič vysvetľovať..
Ešte aj to počasie provokuje ..
Zodpovedne prehlasujem, že ranný rituál koštovania hriateho a vareného vína je ďaleko prirodzenejší, keď vonku praštia kosti..ale dnes? To má byť zima?
Bufet lyžiarskeho vleku stojí na: kapustnici, gulášoch všetkých druhov, čaji, rume, štrúdli a v špecifickom prostredí slovensko-poľského pohraničia aj na "zapiekanem sere".
Dnes ale aj tí najväčší priaznivci nezdravej stravy začali vymýšľať...
"Ja by som si dal..niečo...viete...také....ZDRAVÉ.. JARNÉ...
Patrične sme sa zhrozili a pozaťahovali pre istotu všetky záclony, aby to počasie tak nebilo do očí.
Ale útok prišiel priamo pod pás..
Pristihla som sa, že kriticky zhodnocujem obsah našej chladničky..a cestou okolo fritézy odvraciam pohľad..
Kvapkaniu zo strechy sa nedalo odolať a premohla nás jar:
Najnovšie bufetové menu, ráčte sa inšpirovať:
Šopský šalát z uhoriek, červenej a zelenej papriky, póru, cibuľky, paradajok a čiapkou z plesňovej Nivy, v jemnej zálievke - toť pravý jarný pozdrav z lyžovačky. :)
Ale keďže aklimatizácia na zdravú stravu musí byť postupná a nenásilná, chlapi si presadili aj našu autentickú zimnú "prílohu" :)
Ak ste sa nechali nalakomiť, tak dobrú chuť ! :)
