Malá žena s veľkou varechou.. alebo upgrade rodinných tradícií...

Sny beriem vážne. Žijem v nich paralelné životy a prichádzajú v nich odpovede na mnohé otázky. Ľudia v nich dostávajú svoju pravú podobu.
Dôležité veci sú v nich dôležité a nedôležité sú nedôležité. Nikdy nie naopak.

"Máš prázdnu poličku s džemom" ..povedala starká a prisadla si na posteľ.

Zasypali ma výčitky svedomia.
Áno. Predajcov marhúľ som letmo zachytila z diaľky medzi zelenými prepravkami, ako ponúkajú tie najsladšie kúsky na koštovku. Moje vlastné čerešne pojedli škorce a jahody som raňajkovala medzi dverami a bránkou, cestou do práce...
Ríbezlí bolo málo. Egreše prezreli a opadali.
Poličky, kde obyčajne trónia kompóty a farebné sklíčka s džemom sú naozaj prázdne.


Starká chodí do mojich snov vždy, keď mi chce niečo dôležité povedať...
Keď zameriavam pozornosť príliš jednostranne..

"Ten notebook za 40 000,- nevyužiješ..Nepotrebuješ viac, ako 40 gigabajtový disk."
" Viem babi, ale nie som odborník. Neviem určiť, kde končí praktická využiteľnosť a začína snobáreň..."
"Kúp si hlavne niečo malé a ľahké, nech nevláčiš v ruksaku 3 kilá navyše"
..povedala a pohladila ma po chrbte..

No áno. Potrebujem nový book, ale mám asi tak tridsať tipov a neviem si vybrať. Desiatky tisíc neinvestujem každý deň. Nie žeby som myslela iba na to..ale..

Ale strašne dávno som neupiekla koláč...taký..
Taký..kde sa strašne natrápim...piškótové cesto, na to džem, na to plnka, na to ovocie, zase plnka ..a želé ..a šľahačka ..a farebné cukríky navrchu!

Strašne dávno som nemiesila cesto na chlieb.. Neuveriteľne terapeutická činnosť, pri ktorej ma ten môj rád pozoruje...
Aj keď tak fyzicky nevyzerám, pripadám si vtedy ako moravská Venuša.
Ťahá ma to myšlienkami do minulosti, keď boli ženy ženami, piekli na kameni posúchy, stáli opásané dlhými zásterami na dlhých sukniach a keď mali ruky od cesta a múky boli tak bezbranné..
Aj môj to vycíti..vie, že s cestom po lakte sa nedá brániť...

Starká si vzdychla.. "Ani púpavový med nemáš..."

/nie že by to bolo o nejakej nutričnej a vitamínovej hodnote..ale pliesť veniec z púpav
a sedieť medzi tisíckou žltých hlavičiek je romantika ako vyšitá.. /

Ráno som si dala kávu, vzala kabelku s pripnutými žetónmi do nákupného vozíka a vymyslela plán!

Neviem ako vy, ale ja strašne rada šprtám. Akákoľvek šprtavá robota ma spomalí a upokojí.
Ríbezle! /dokonca so zľavou - jupí! /
Odstopkovať dve kilá čiernych ríbezlí - to bude to pravé! K nim kilo broskýň a tri banány.
Želírovací cukor. Škorica, badián a vanilka..
Zanedlho to všetko bublalo v jednom hrnci a ja som celé popoludnie kraľovala v kuchyni s velikánskou varechou..

Písať recept je zbytočné - ja chodím okolo regálov, ovoniavam, ochutnávam /keď sa nikto nedíva/ a kombinujem.. /rovnako ako sny unavenej mysle to spôsobuje úsmev na tvári...môj vždy a občas i okolostojacich /

Mám teda fialové brušká prstov, sladko až za ušami a tretinu poličky plnú..
A tuším, že starká sa skoro vráti..začína sezóna čalamády! :)